Horizon od Martina Majnu

Hrejú ma v posteli prvé slnečné lúče.

Moja milá ešte sladko spí. Rozhodnem sa konať.

Potichúčky sa vykradnem zo spálne, opláchnem si tvár a vykročím.

Z izbičiek sa ešte neozývajú žiadne zvuky. Vstal som prvý.

V kuchyni ma opäť víta slnko.

Dnes bude krásny deň.

Len omeleta a pomarančový džús, viac netreba,

veď láska je jednoduchá.

Stihol som to. Práve sa preberá.

Vo dverách stojí jej milý s raňajkami. Z omelety ešte stúpa para.

Usmeje sa, tak ako to vie len ona.

Keby len vedela čo všetko by som pre ten úsmev spravil.

Dnes stačí omeleta.

Kávičku po raňajkách si pijeme už na terase.

Decká sa jašia vonku na tráve.

Slnko už je vysoko nad horizontom, soboty už sú také,

niet sa kam ponáhľať.

Dolce vita.

Život je lajf.